Ahojte kamaráti. O necelé tri týždne 19.11.2023 mám narodeniny - okrúhle, tridsiate. To už je aj celkom dosť času na tomto svete, no ajtak stále objavujem nové veci, ktoré ma tu bavia a očarujú. Obzvlášť v prírode. To sú pre mňa najväčšie dary, také tie chvíle, keď až zadržíte dych. Preto som rada, že mám tú možnosť ich zažívať a že ešte aj na Slovensku máme tajomné zákutia, v ktorých sa skryto odohrávajú rôzne príbehy. 

Jedným takým je Halov močiar a ja si veľmi prajem aby to tak zostalo. 

Slovenská ornitologická spoločnosť/BridLife Slovensko, v ktorej aj ja pôsobím má aktuálne príležitosť odkúpiť Halov močiar do svojho vlastníctva a dostať ho pod svoje ochranné krídla, lebo sa vynárajú nápady na jeho zmenu na športový rybník. Verte, takých je na Slovensku určite viac ako takýchto vzácnych močiarov. Z vlastných skúseností viem, že je to najistejšia forma ochrany. SOS/BirdLife Slovenko však na to potrebuje 90 000 eur, ktoré nemá. 

Ak mi chcete na moje narodeniny urobiť radosť, prispejte do tejto mojej narodeninovej výzvy, ktorá sa sčíta s kampaňou na Halov močiar. Ak by mi každý môj priateľ na facebooku poslal 1 euro, mala by som to hneď vyzbierané 🙂. Viem, že asi ku všetkým sa to nedostane a ľudia majú aj iné priority, no chcela by som Vás uistiť, že aj malá čiastka napríklad v hodnote jedného piva, kávy, či zmrzliny pomôže a veľmi ma poteší. 

Môj príbeh o Halovom močiari

Na toto miesto som prvýkrát prišla v roku 2018. Po prvý krát som sa vtedy zúčastnila Jarného ornitologického tábora v Sennom. Nevedela som ani veľmi kam ideme, len som tušila, že to bude niečo vzácne a pekné. Prikrádali sme sa nenápadne zvlneným poľom, aby sme nevyplašili volavky na močiari. Keď sme mali dobrý výhľad, rozložili sme ďalekohľady. (Ja som celkom naľavo).

Už vtedy ma to očarilo, videla som z diaľky beluše ako sa brodia vo vode, v tom niekto povedal "je tam nyroca". To je vzácna chochlačka bielooká, ktorá hniezdi len na niekoľkých lokalitách prevažne východného Slovenska. Snažila som sa vtedy tú peknú scenériu odfotiť, no podaril sa mi iba takýto rozmazaný záber priložením mobilu k ďalekohľadu.

Neskôr som sa na miesto dostala ešte zopár krát. Tu nižšie so Zuzkou Lehkou 11.4.2021.

Okrem toho som pri týchto akciách a v tých miestach zažila naozaj veľa pekných momentov, napríklad keď sme našli hniezdo volavky purpurovej v trsti, alebo keď sme zašli na Raškovský luh, ktorý bol vtedy nádherne zakvitnutý, alebo keď sme kontrolovali obsadenosť búdok krakle belasej a našli v nich mláďatá. Alebo výlety do sadu, do močiara v Ižkovciach, do Oborína, čerpanie do mokradí... To sú pre mňa tie darčeky, ktoré dostávam od života priebežne celý rok. No teraz, keď už mám tie okrúhliny, si prajem zachovať túto jednu oázu pre seba, pre vás, pre vtáky a všetky živé tvory. 

Napíšte mi, ak to chcete vidieť na vlastné oči. Rada Vám tie krásne miesta ukážem.